streda, 31. decembra 2014

v mojom svete #2 alebo maj sa krásne 2014





Najskôr som uvažovala, že či vôbec toto zhrnutie roku 2014 spravím  kedže tento rok považujem za jeden veľký sen, ktorý našťastie dnešným večerom končí.  ,tak áno.
Nie nebol to omyl, každá jedna vec bola dobrá, dokonca, veľmi-veľmi dobrá a bez žiadneho  okamžiku by som si nedokázala uvedomiť veľa vecí, s ktorými sa práve stotožňujem a ktoré robia môj život lepším a posunuli ma o niekoľko stupienkov vyššie.

Je smutné, že veľa krát nám život musí dosť drsne naznačiť, kedy si máte povedať stop, zabrzdiť a pristaviť sa nad tým, že zajtra tu už fakt nemusíme existovať. Som rada, za dnešný večer. Minulý rok som si nevedela predstaviť kde dnes budem stáť a či to ustojíme všetci. No nestalo sa tak, neustáli. Ale vďaka tomu, si to uvedomujeme a tento rok nám pomohol zlepiť aj stratené časti.

Potom sú tu momenty, keď sa snažíte unikať, ani neviete kam, či už iná dimenzia, alebo iný byt.  Snažíte sa bežať ďaleko a robiť všetko inak, len preto, že realita vám nevyhovuje a snažíte sa ju poprieť. Je dôležité si ju uvedomiť, prijať. To, čo sa deje a stalo už nezmeníme, zmeníme len to čo sa stať môže a preto treba brať z každého momentu najviac. Netreba márniť čas, sťažovať sa, zastavovať sa pri veciach, ktoré vám nič neprinesú.
Treba sa naučiť vypnúť spôsobom, ktorý vám dá možnosť naozaj pocítiť duševnú pohodu, pre každého je to niečo iné, pre jedného fitnes, dlhé prechádzky v prírode.... Aj preto sa menej venujem blogu, užívam si každý moment, pretože vždy som stagnovala a čakala, čakala a čakala, a neviem na čo.... Fakt, na nič nečakajte. Čakanie je stratený čas, aj keď idete čakať na vlak, využite ten moment. Čas je drahý.

Nevravte si, že tento rok bol na hovno zlý , bol v pohode fakt.
Niekedy si vravím, že sú momenty , ktoré ľutujem, ale nie. Aj keď si to uvedomujem s odstupom času, som rada, že som robila veci tak. Nebolo to zlé, nebolo to ani dobré , bolo to tak, ako bolo.
Keby nestretnem niektorých ľudí a nespravím veľa rôznych rozhodnutí, dnes by bolo možno všetko inak, možno by som sa nikde neposunula a stále sa snažila nájsť zlato na konci dúhy.

Som vďačná za každú minútu v roku 2014. Ďakujem, že tu dnes môžem stáť, posilnená o nové skúsenosti, s plnou mysľou nových zážitkov, so spomienkami na veľa nových tvári, nové myšlienky ktoré mi pomohli pochopiť veľa vecí  a veľa-veľa ďalšieho iného, ktoré tvoria súčasnosť a prekračujem tak do 2015.
Dúfam, že nielen mne, ale aj tebe a tebe a tebe a tebe, aj každému....prinesie ten 2015 veľa nového, nech je to lepšie a krajšie ako v 2014 a nech sme všetci spokojní.

Čaká ma jeden z prelomových rokov, tak sa teším a som plná očakávaní.
Užite si dnešok, aj zajtrajšok, posúvajte hranice, prekonávajte samých seba a snažte sa robiť a prijímať veci tak aby ste boli s nimi spokojní vy, ale aby ste pochopili aj im. Niekedy k vlastnej spokojnosti treba pochopiť okolitý svet a prijať ho aký je, nie všetko sa musí meniť podľa vás.

Dúfam, že aj na blogu nás toho od 2015 čaká viac, tak nechajme sa prekvapiť.



#julianna 

nedeľa, 14. decembra 2014

no nekúp to #1





Pár týždňov späť som ľutovala nekúpu wangovicovej športovej podprsenky. Nehovorím, nevadilo by mi ju mať v šatníku, ale .... !
Ale včera som si priniesla také mini materialistické potešeníčko zo zimného #urbanmarket / ktoré bol inak na vynikajúcu a hore ruky pre všetkých čo sa postarali o super atmosféru, ktorá prevládala/.
Včera som tam našťastie spoznala skvelú značku DIVARUSH, ktorá ma dostala najskôr svojimi mikinami, potom spodným prádelkom a doma keď som si prečítala o značke tak aj jej opisom aha >

"Divarush ma skutočnú dušu bojovníka, ktorá nesmeruje na jasne určený cieľ.
Divarush sa vezie. Divarush sa nechá unášať.
 Divarush nebola vytvorená niekym, bola objavená. Vypočuli sme si jej príbeh. Snažili sme sa pochopiť boj ktorý zvádzala so svojou myslou... A keď sme uspeli, začali sme z jej života robiť umenie. A toto je len počiatok. Plytkým sa môže zdať plytká, no nemôžeš jej načúvať povrchne, lebo diabol sa skrýva v detailoch. Takže počúvaj...
 Žije rýchlo, divoko a nemá miesto ani čas na stereotyp. So všetkými tymi bohmi a monštrami je pre ňu každý deň dňom víťaztiev a prehier. Žiadne zákony, len jej vlastné morálne princípy. Spravila si život pre seba. Tam si to všetko prežíva. A cíti, ó a ako veľmi cíti... Je bláznivá, no je viac než len to, je slobodná.
Môžeš ju vidieť sebavedomo pozerať do očí autorít s horiacimi túžbami a úškrnom nad pózou a predsa uvolnenú hrať videohry v tmavom raji darebáka na ojazdenej sedačke so stiahnutými žalúziami. Takto bola vychovaná, nepreleje slzu, stúpa zas a znova, opráši kolená, kým jazvy a výsmech jej vzbudili smiech a nezranitelnosť. 
 Snažíme sa ju robiť horúcu aj studenú. A pracujeme na tom. Bojujeme za to. Hádame sa na tom. A myslíme to vážne. S dôrazom na detaily ťa chceme zobrať na výlet do jej záhadného sveta. Tam sa môžeš poponáhlať a ukryť so všetkými svojimi tajomstvami."


S týmto opisom som sa úplne stotožnila.
Je to síce športovejšia záležitosť, ale tak nie je nad športovú eleganciu, YEAH! 
Páči sa mi prelínanie materiálu a prvkov, kvalitné spracovanie a farebná kombinácia , ktorá je u mňa dosť nezvyčajná. A neskutočne dobre sa mi pozerá na ten štítok madeinslovakia. 
Takže ak chceš choď omrknúť ich web seem , mňa to celkom dostalo. 

A boli ste na zimnom urbanmarkete? Odniesli ste niečo? 


prajem pekný týždeň
#julianna


sobota, 6. decembra 2014

this weekend #1




Dnes nebudem nič, okrem toho, že by som chcela aspoň dnes všetko stihnúť.
Ráno sme vraj skoro vypálili barák. To je tak, keď vám chcú pripraviť krásne mikulášske ráno a zápalky sa odložia do hliníkovej misky a tá začne horieť, ale o inom.

Stále sa nechávam inšpirovať interiérmi a hľadám správnu deko-šálu (táto je COS) , ktorá zahreje, prikryje a osvieži - juchú, moje srdce hľadá farbu!
Napríklad aj sviežosti do interiéru, trochu zelene, trochu dreva a trochu prvkov s mládi mojej babky.
Medzi tým sa snažím písať pár  riadkov na diplomovku a púšťam si holé skladby bez slov, aby som neskĺzla k spievaniu a moju hlavu nezaplavilo milión (ne)zbytočných myšlienok.
Minulý týždeň ma dokonca popadlo po 10tích rokov vytiahnuť noty a začať hrať, ach tá svätá prokrastinace

tak prajem všetkým krásny víkend
julianna

štvrtok, 4. decembra 2014

topánky #1





potrebujem nové topánky.
v týchto som už nachodila rôzne kroky, stretla som rôzne bytosti, šliapla na nejeden kameň a šmykla sa aspoň raz na ľade.
nie je nad kožené topánky, ktoré nepremoknú a neprefúkne. aj keď ich pár krát prefúkne a aj noha zmočená z mláky je.
mám ich rada a potrebujem rovnaké. čierne so zlatým zipsom.
a inak, nie je to o zvyku?
mala by som sa rozhliadnuť po nových, opustiť tieto staré a naučiť sa veci hádzať do koša. nerada si vytváram putá, lebo sú potom naozaj pevné.
len tieto topánky už nie sú také pevné ako by mali byť.
naozaj každé putá časom ochabnú?
dúfam, že nie.
zahodiť také topánky, to si želá veľké grády odvahy. ono si aj vravím, nájdu sa nové, ale už nebudú také ako tie staré, také fajn nosené a zničené, aj Kata mi povedala, aby som ich zahodila.
vraj si mám kúpiť nové, veď všade sú čierne kožené topánky na nízkom opätku, ale ani jeden pár nie je taký ako tento. už to vidím, ako si nevyberiem žiadne.
radšej žiadne ak nebudú také ako mám v hlave.
ďalšia vec je tá, že ja si ich neviem ani predstaviť, len nech sa dobre nosia.

btw. nevideli ste niekde takéto topánky? ale viete ja nechcem tieto isté nové, ja chcem aby tie staré boli stále OK.



pekný večer a neberte všetko tak vážne, dokonca ani topánky

julianna

streda, 3. decembra 2014

v mojom svete #1





Niekedy mám pocit, že blog <JulietteFashion> ma vôbec nevystihuje a je naozaj iba takým povrchným niečim čo vôbec nie je o mne.

Už dávno sa nestotožňujem s Juliette Fashion. V podstate nie som ani Juliette a ani žiadne Fashion. Je to iba o mojom obale a o mojom štýle. Ďalšia vec, trochu sa to kríži s mojím pohľadom na svet. Nechcem sa prezentovať iba ako produkt bez duše, aj keď úprimne povedané, fashion blogerka je zväčša o produkcií a o prezentovaní produktu.
Síce, ani ten pohľad na svet nemám stopercentne ustálený, no potrebujem priestor ktorý by mi umožnil ho budovať.

Keď som zakladala blog JF, bolo to niekoľko rokov späť a ako každá ľudská bytosť, prešla som aj ja vývojom a cestou ma ovplyvnilo, poznačilo veľa vecí, ktoré zmenili moje postoje.  Áno, určite ma toho ešte veľa stretne a bude ma svet kreovať ďalej, o to mi aj ide, naberať skúsenosti, prijímať nové výzvy a skúmať oblasti, do ktorých by som pred tým vôbec nešla.


Stále ma baví móda, ale viac ako trendy uprednostňujem kreovanie vlastnej osobnosti prostredníctvom vecí. Stále som materialista, ale materiál využívam ako prostriedok na komunikáciu a tiež inšpiráciu. Stále rada nakupujem oblečenie, ale viac ako na kvantite mi záleží na kvalite a na originalite kusu, na tom ako môžem prostredníctvom neho komunikovať.

Viac mi záleží na tom, aby som bola spokojná v tom, v čom žijem, priestor okolo mňa a môj vlastný obal. Tým myslím aj vlastnú telesnú schránku (ej to znie ale sakrálne!!), aby som sa cítila fit za akýchkoľvek okolností a odev je len tá čerešnička na záver, prostredníctvom ktorej môže moje vnútro vyplávať na povrch.

No stále potrebujem priestor na vlastnú realizáciu a preto som sa rozhodla, že OD-TE-RAZ budem fungovať na tomto blogu. 




takže prajem pekný večer 

<julianna> 

piatok, 28. novembra 2014

#1






Vonku to už začalo a u mňa zavládla stará známa - šedá, šedá všade je len šedá.
Preto mám náladu na úplne niečo iné, niečo čo trochu rozveselí vonku ten chlad a rozoženie hmlu.
Khaki a ružová je super kombinácia, aj maskáčik na teniskách. veď tenisky! juj.

tenisky sú Supra, klobúk Asos a kabát Isabel Marant 


Inak som veľmi rada, že to tu navštevujete aj napriek tomu, že mňa teraz viac zaneprázdňuje škola, alebo je už vonku tma na fotenie mojich oblečkov. Tak možno sa to nejako spraví ;)


<julianna>