streda, 11. novembra 2015

medzi teplom a zimou zostáva príjemne








K tomuto príspevku mi behalo po rozume viacero myšlienok. Tak začnem od toho, čo mám na sebe a ukončím to tým, ako som sa k tomu dostala.
Tak aby som sa neopakovala, môj dnešný post tvorí šedá,čierna a nejaká tá purpurová. Neviem, či je to iba jedno z mojich období, kedy sa proste na niečo prilepím a potrvá tu istú dobu, no baví ma sa vždy hrať s jedným prvkom, ktorý ma aktuálne ovplyvňuje.
Ako ste si mohli všimnúť, moje posledné posty tvorí purpurová farba, nie len doma, ale aj na sebe.
Každý z kúskov som si zakúpila v úplne iné časové obdobie. Podľa mňa, tento klobúk to celé nakopol. Približne rok mi "zavadzal" na poličke, pokiaľ som mu prišla na chuť, pravdepodobne ma pri kúpe očarila iba tá výrazná farba a to, že to bol klobúk.
Kabelku som si kúpila približne pred rokom, keď som ukončila moju prácu v jej domovskej firme. No a rolák, ktorý je mimochodom vesta pred nedávnom v sekáčí. Vystihoval všetko to, čo mám rada. Príjemný materiál, bielu, šedú, tmavú fialovú a purpurovú. Takže, vďaka nemu nie som celá v šedej, ale je to aj oživené.
A tenisky sú ako čerešnička na záver. Ako sa tak na ne pozerám, vyzerajú akoby som v nich vybehala minimálne jedno leto festivalov!

Niektoré outfity mi veľmi pripomínajú seba samú, okrem iného tak by to aj malo byť. Vždy som bola teniskový typ, vždy to boli nejaké skejtové boty, potom v období puberty prišli opätky a mala som osemnásť a pocit ženy.
Ako náhle sa skoro ženou stanete, alebo aspoň spoločnosť to od vás očakáva, začnete byť zasa sama sebou a vracať sa späť ku koreňom. V mojom prípade je trochu viac uvoľnená móda, viac voľných topov, viac príjemných materiálov,proste viac pohodlia. Prečo mrznúť a byť stiesnená v koži, ktorá vašou kožou nie je??
Po druhé trochu mi pripomína môj pracovný progres (alebo koleso od bicykla, s osmičkou no stále ide dokolečkadokola...proste nabúrané koleso, ktoré by ste najradšej šmarili z desať metrového útesu, no ešte sa potrebujete doviesť domov).
Na sebe si nosím moju bývalú prácu, ale nebolo to niekedy na škodu. Okrem toho, že z každej jednej moje práce si odnesiem veľa skúseností, či už s ľuďmi alebo s produktom.
Stretávam kopec ľudí, rukou mi prejde toľko vecí a každá jedna značka mi tak trochu vždy ovplyvnila môj módny progres. Nie len to, čo si oblečiem, ale aj to, že vidím ako firma pracuje a za akých okolností si ľudia kupujú tie veci.
V tom momente si človek o mnoho viac uvedomuje to kvantum veci, ktoré nielen mne prejde rukou, ale koľko sa ich vyrobí. Nakoniec si nebudeme my obliekať oblečenie, ale ono nás bude žrať a obliekať si nás.
Bohužiaľ, si prídem aj ja trochu pokrytecká, pretože ma dokázali na toľko ovplyvniť svojim marketingom aby som si tú kabelku, ale aj nohavice kúpila.
Niekedy sa tomu nedá vyhnúť, hlavne nie vtedy, keď zháňate šedé vlnené nohavice pánskeho strihu rok, kabelka má purpurový interiér a vlnený kabát vám sadne.

Je fajn si celý problém uvedomovať a nerobiť všetko na 100% inak? Je fajn, robiť veci iba polovične dobre? Čo som ja vlastne spravila pre slovenský hiphop?


inak fotky sme fotili cez tento pekný víkend a konečne sme vybehli von, opäť hneď vedľa baráku.
tento krát som testovala nového fotografa, celkom mu to vyšlo.


julianna


1 komentár: