streda, 11. novembra 2015

medzi teplom a zimou zostáva príjemne








K tomuto príspevku mi behalo po rozume viacero myšlienok. Tak začnem od toho, čo mám na sebe a ukončím to tým, ako som sa k tomu dostala.
Tak aby som sa neopakovala, môj dnešný post tvorí šedá,čierna a nejaká tá purpurová. Neviem, či je to iba jedno z mojich období, kedy sa proste na niečo prilepím a potrvá tu istú dobu, no baví ma sa vždy hrať s jedným prvkom, ktorý ma aktuálne ovplyvňuje.
Ako ste si mohli všimnúť, moje posledné posty tvorí purpurová farba, nie len doma, ale aj na sebe.
Každý z kúskov som si zakúpila v úplne iné časové obdobie. Podľa mňa, tento klobúk to celé nakopol. Približne rok mi "zavadzal" na poličke, pokiaľ som mu prišla na chuť, pravdepodobne ma pri kúpe očarila iba tá výrazná farba a to, že to bol klobúk.
Kabelku som si kúpila približne pred rokom, keď som ukončila moju prácu v jej domovskej firme. No a rolák, ktorý je mimochodom vesta pred nedávnom v sekáčí. Vystihoval všetko to, čo mám rada. Príjemný materiál, bielu, šedú, tmavú fialovú a purpurovú. Takže, vďaka nemu nie som celá v šedej, ale je to aj oživené.
A tenisky sú ako čerešnička na záver. Ako sa tak na ne pozerám, vyzerajú akoby som v nich vybehala minimálne jedno leto festivalov!

Niektoré outfity mi veľmi pripomínajú seba samú, okrem iného tak by to aj malo byť. Vždy som bola teniskový typ, vždy to boli nejaké skejtové boty, potom v období puberty prišli opätky a mala som osemnásť a pocit ženy.
Ako náhle sa skoro ženou stanete, alebo aspoň spoločnosť to od vás očakáva, začnete byť zasa sama sebou a vracať sa späť ku koreňom. V mojom prípade je trochu viac uvoľnená móda, viac voľných topov, viac príjemných materiálov,proste viac pohodlia. Prečo mrznúť a byť stiesnená v koži, ktorá vašou kožou nie je??
Po druhé trochu mi pripomína môj pracovný progres (alebo koleso od bicykla, s osmičkou no stále ide dokolečkadokola...proste nabúrané koleso, ktoré by ste najradšej šmarili z desať metrového útesu, no ešte sa potrebujete doviesť domov).
Na sebe si nosím moju bývalú prácu, ale nebolo to niekedy na škodu. Okrem toho, že z každej jednej moje práce si odnesiem veľa skúseností, či už s ľuďmi alebo s produktom.
Stretávam kopec ľudí, rukou mi prejde toľko vecí a každá jedna značka mi tak trochu vždy ovplyvnila môj módny progres. Nie len to, čo si oblečiem, ale aj to, že vidím ako firma pracuje a za akých okolností si ľudia kupujú tie veci.
V tom momente si človek o mnoho viac uvedomuje to kvantum veci, ktoré nielen mne prejde rukou, ale koľko sa ich vyrobí. Nakoniec si nebudeme my obliekať oblečenie, ale ono nás bude žrať a obliekať si nás.
Bohužiaľ, si prídem aj ja trochu pokrytecká, pretože ma dokázali na toľko ovplyvniť svojim marketingom aby som si tú kabelku, ale aj nohavice kúpila.
Niekedy sa tomu nedá vyhnúť, hlavne nie vtedy, keď zháňate šedé vlnené nohavice pánskeho strihu rok, kabelka má purpurový interiér a vlnený kabát vám sadne.

Je fajn si celý problém uvedomovať a nerobiť všetko na 100% inak? Je fajn, robiť veci iba polovične dobre? Čo som ja vlastne spravila pre slovenský hiphop?


inak fotky sme fotili cez tento pekný víkend a konečne sme vybehli von, opäť hneď vedľa baráku.
tento krát som testovala nového fotografa, celkom mu to vyšlo.


julianna


streda, 4. novembra 2015

chameleon wears fur.








Ak sa chcete v meste stratiť, určite noste takýto kožuch. Perfektne sa v ňom maskuje v uličkách plých graffitov.
S ním sa v meste stratíte.
Keď nenosím tenisky, nosím už iba pätnásť centimetrové opätky obsypané flitrami, ale keďže tie sú uzamknuté v kabinete kuriozít a na tenisky som nemala náladu, musela som si vziať tieto topánky od Baťu s kamienkami a cvokmi, ktoré nahradili už mŕtve so zlatým opätkom. Česť ich pamiatke.
Úprimne, už ma nebaví tá každodenná čierno-biela nuda striktných strihov a tenisiek na každom kroku. Čiernej a šedej zostanem asi navždy verná, no vždy sú možnosti ako aj túto klasiku obohatiť a vniesť do nej trochu iného dychu.
Pred rokom by som si asi toto na seba nevzala, no skutočne sa cítim v pohode a netreba to  hrať na chladnú skalu, treba sa hrať a mať tak trošku, hm... nadhľad a brať veci a aj módu s rezervou.
Fotky vznikli hneď za rohom, pri vynášaní smeti, aj preto nemám žiadnu kabelku, mojou taškou boli pytle odpadkov.
Áno, vždy chodím upravená vynášať smeti.
Ale teraz vážne, nie nechodím, no dnes som sa na to cítila.

Na sebe mám boty od Baťu, kašmírový sveter zo sekáča, šedé jeansy z H&M, kožušinku F&F a okuliare (vhodné na príležitosť -nemám makeup) Lindex.


Julianna


pondelok, 2. novembra 2015

Cestujeme k pointe, alebo purpurová.



Klasická inspirejšn fotka, čo dodať. Ale nie, je za tým niečo hlbšie.
A bude mi to pravdepodobne dlhšie trvať, no pointa ( musím opísať veľmi komplikovane a budeme kopať hlbšie ako sedem trpaslíkov) je úplne jednoduchá.

V priebehu posledného mesiaca som sa presťahovala (a asi sa stále sťahujem, pretože môj kufor ide vždy domov prázdny, a do nového hniezda ide vždy s oceľovými kolieskami). Keď som sa sťahovala, mala som predstavu jasnú o tom, aké farby budú utvárať môj životný priestor. Čierna, biela, sem-tam nejaká farba, ale nič výrazné, skôr útulný "domov".
Ako prvé (nečakané!), som privliekla obrovský kufor - fialový, v ňom obrovskú deku - fialovú, toť vše, čo tvorilo moje zariadenie. Postupne som dovliekla otrasnú modrú deku, biely štender a vec sa začala vymykať tumblerovej predstave.
Postupne sme našli na ulici palety. Paráda, moju izbu teraz tvorila jedna fialová deka, jedna modrá deka, biely štender a koberce od babky. Posteľ nemám, mám iba veľký matrac (s otrasnou modrou dekou). Fialová deka, vďaka malému rozmeru a väčšiemu rozmeru matraca putovala na paletu. V (ne)závere ma čakala krásne zariadená izba, palety (aký geniálny nápad že?ale na nešťastie úsporný a celkom príjemný), štender, koberce...proste oničom a moja predstava sa úplne rozplynula.
Á, zabudla som na otrasný červený záves.
Záves, som našťastie už ušila nový, neutrálny šedo-biely pásik.
Postupne sa to ale začalo meniť. Našli sme svietnik, ktorý geniálne slúži ako odkladač na klobúky, dominuje na ňom purpurový. Postupne na paletu s fialovou dekou pribudli tyrkysové vankúše a na paletový stolík fialový podnos a purpurová sviečka. Ako správny čerstvý študent šetrím na čom sa dá, a v konečnom dôsledku nič nemám, tak som v práci vychytala dva ružové štendre a biely putoval do vedľajšej izby. Rovnako som z práce vychytala aj biely stôl a moje knihy, laky, rámik a blbosti našli svoje miesto, ako aj ružová váza. Matrac sa zbavil otrasnej modrej deky a mamina mi z lásky podarovala ružové obliečky a purpurovú deku.
V mojej izbe sa začalo črtať niečo, čo som nečakala no som v konečnom dôsledku rada, pretože...a teraz prichádza pointa!!! Fialová, ružová, purpurová a tieto dievčenské farbičky mám rada, no v izbe som ich nikdy nechcela, predsa len pôsobia strašne sweet a teen a...ja neviem.
No v konečnom dôsledku a v malých dávkach sú fakt super.

Konečný dokonalý celok utvára tento dokonalý kašmírový sveter zo sekáča, pretože čiernej, šedej som už presýtená a takýto mi presne chýbal a neskutočne ladí s mojim lakom od Catrice.
A to bolo čo som chcela povedať, zbožňujem môj kašmírový sveter a moju izbu.

Dúfam, že ste z tohto čítania nesfialoveli nudou.
Možno častejšie a aj o inom, napríklad o Venuše v kožuchu.


krásny pondelok a nezúfajte, vonku je slniečko a už iba štyri dni a je piatok!
Julianna